|
V malebnom údolí Vlárskej doliny meandruje pirátska rieka Vlára. Cesta, rieka a lesy poskytovali miesto pre stavbu obydlí už v mladom paleolite
(32000 - 8200 rokov pred Kristom). V okolí rieky a priľahlých vŕškoch ťažili vlársky radiolarit (20000 rokov pred Kristom). Zostatky Púchovskej
kultúry (asi 500 rokov pred Kristom) sú dôkazom obývaných vyvýšenín. O hraniciach našej obce bolo pojednávané v 12. storočí.
|
| Via Regni (Kráľovská cesta) spája obidve strany Bielych Karpát. V dávnej minulosti tu premávali koče panstva z Trenčína do Brumova a opačne.
Po Kráľovskej ceste prešli Kumáni (Tatári 1253 n.l.) a husiti (1431 n.l.). Z bývalej Ostrej hory (485 m.n.m.) sú známe zlomky keramiky z 13. a
14. storočia. V katastri obce sa našiel tiež meč a sekerka z druhej polovice 14. a 15. storočia.
|
| Donačná (darovacia) listina z roku 1439 je prvý písomný dokument o existencii POSSESIO SEU VILLA ZERNY.
Možno predpokladať, že obec ako rezidenčná jednotka existovala už skôr, ale písomné pramene sa o tom nezachovali.
V tom čase patrila obec hradu Súča. Obyvatelia obce boli poľnohospodári,
neskôr prišli valasi (1546). Sedem sedliackych usadlostí spravoval richtár Mikuláš (1549-1550). Remeslá pribudli (1623) postavením mlyna, výrobou
sanitry. Stav pohraničia zaznamenal Ján Amos Komenský na mape z roku 1633. Prvá pečať obce pochádza z roku 1710. |
| Farské spoločenstvo bolo až do roku 1863 filiálkou Nemšovej, hoci kostol sv. Jána Nepomuckého bol postavený už v roku 1789.
V tomto roku (tisíc rokov od príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu) bola založená v Hornom Srní nová farnosť. Z barokového
kostola sa však zachovala len veža. V bočnej kaplnke sa nachádza rokokový oltár z druhej polovice 18. storočia.
|
| Od roku 1840 sa deti začali učiť v rodnom jazyku v jednotriednej cirkevnej škole umiestnenej v dome
učiteľa Václava Mitúcha. Prvá cirkevná škola bola postavená v roku 1866. Novodobá história školstva v Hornom Srní sa ráta
od roku 1934, kedy bola postavená základná škola. |
| Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj
ďalšie "fabriky" v Rajkovci (okolo roku 1800 - mlyn, píla, valcha) boli realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej župe.
V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové
kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom.
Dve murované pece na pálenie slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci. |
